Sledujte nas

Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava

Zazelenajme spolu Bratislavu

Hlavné mesto pracuje v rámci iniciatívy 10 000 stromov na pláne systematickej obnovy a udržateľnosti drevín. Od roku 2019 sme vysadili už 3 620 vzrastlých stromov, 17 488 kríkov a 20 600 sadeníc.

Podporiť krajšiu, zelenšiu a v lete menej prehriatu Bratislavu môžete aj vy počas tejto jari. Hľadáme partnerov z radov firiem, inštitúcií, organizácií a komunít a rovnako pozývame aj obyvateľky a obyvateľov, ktorí sa chcú zapojiť do iniciatívy 10 000 stromov.

Iniciatívu môžete podporiť darom na vysadenie ešte viac stromov alebo sa môžete zapojiť do sadenia, keď nám to situácia s pandémiou umožní. Pomôžete ale aj tým, že budete vysvetľovať ľuďom vo svojom okolí, aké sú stromy pre Bratislavu dôležité.

O iniciatíve

Prečo potrebujeme stromy v Bratislave?

V lete zmierňujú horúčavy

Ovplyvňovanie mikroklímy závisí aj od množstva vysadených stromov. V lete stromy poskytujú tieň a ochladzujú svoje okolie lepšie a efektívnejšie než akékoľvek klimatizačné zariadenie.

Znižujú hluk

Stromy a kríky pôsobia aj ako protihluková bariéra. Pás stromov širokých 10 m znižuje hluk o 1 – 6 dB.

Zlepšujú ovzdušie

Zároveň stromy pôsobia ako filter viažúci prach, oxidy síry a dusíka, oxid uhoľnatý a iné škodliviny v ovzduší. V mestách zachytávajú listnaté stromy až 27 % a ihličnaté 28 % prachu.

Zmierňujú následky prívalových dažďov

Stromy zadržiavajú počas prudkých dažďov vodu v okolí a predchádzajú tak záplave ulíc. Stromy svojimi koreňmi viažu vodu v pôde. Fungujú ako špongia, vodu pri daždi naviažu a potom pomaly opäť vypúšťajú.

Krajšie prostredie

Okrem toho, že stromy skrášľujú mestá a verejné priestranstvá, zlepšujú životné prostredie a vytvárajú aj prirodzenú scenériu, ktorá nás dokáže upokojiť a zlepšiť náladu. Jednoducho sa pri nich cítime príjemnejšie.

Zvyšujú biodiverzitu

Stromy v meste znamenajú pre nás viac kontaktu s prírodou, pretože prinášajú so sebou rôzne podoby života – vtáky, cicavce, hmyz…

Stromy

Aké stromy sadíme v Bratislave?

1/9 Quercus robur “Fastigiata Koster”

Dub letný

Tento strom je čiastočne neopadavý, úplne mrazuvzdorný a nenáročný na pestovanie a starostlivosť. Má podlhovasté zvlnené laločnaté tmavozelené listy a v staršom veku zvráskavenú kôru. Táto odroda je vďaka svojmu úzkemu tvaru vhodná nielen do parkov a záhrad, ale aj na výsadbu stromoradia.

2/9 Corylus colurna

Lieska opadavá

Tento jednodomý, opadavý, nevysoký strom pochádza z juhovýchodnej Európy, Kaukazu a juhozápadnej Ázie. Hodí sa do suchého mestského prostredia, kde sa vysádza buď ako solitér či v lemoch pozdĺž ciest a tiež na spevnenie svahov.

3/9 Gleditsia triacanthos “Skyline”

Gledíčia trojtŕňová Skyline

Tento opadavý strom široko okrúhleho tvaru, s otvorenou, širokou korunou a mierne prevísajúcimi konármi je beztŕňový. Dobre rastie na slnečnom stanovišti vo všetkých typoch pôd a je úplne mrazuvzdorný. Krášli mestské priestranstvá svojím elegantným olistením.

4/9 Koelreuteria panniculata "Fastigiata"

Jaseňovec metlinatý Fastigiata (stĺpovitý)

Tento stredne veľký okrasný strom do tieňa dorastá do výšky a šírky asi 9 m. Na jar zaujme svojimi žltými kvetmi. Pre svoju odolnosť voči suchu je vhodný na mestskú výsadbu ako solitér alebo ako kvalitný okrasný strom.

5/9 Gleditsia triacanthos "Sunbrust"

Gledíčia trojtŕňová

Tento stredne vysoký strom je pôvodom zo Severnej Ameriky. Jej opadavé listy majú až 20 cm a pripomínajú list paprade. Koruna je elegantná, redšia. Keďže dobre odoláva znečisteniu, je veľmi vhodná na výsadbu stromoradí, na parkoviská či do mestských záhrad.

6/9 Prunus serrulata Kanzan

Čerešňa japonská Kanzan

Odolná forma okrasnej japonskej čerešne. Je to zdravo rastúci malý až stredne veľký, opadavý strom. Na jar je pokrytý gejzírom krásnych, veľkých, purpurovo-ružových kvetov a krátko po nich sa na ňom objavia mladé bronzové listy. Je to vynikajúci strom na alejovú výsadbu alebo pestovanie ako solitér v trávniku.

7/9 Amelanchier lamarckii "Ballerina"

Muchovník Lamarckov Ballerina

Tento veľmi pekný severoamerický ker alebo malý strom je atraktívny počas všetkých ročných období. Táto nižšia drevina so vzpriamenými kmienkami je ideálnou solitérnou rastlinou pre záhon pozostávajúci z krov alebo zmiešaných rastlín či už na slnku alebo v polotieni.

8/9 Fraxinus excelsior "Fastigiata Pyramidalis“

Jaseň štíhly

Tento listnatý strom z čeľade olivovité sa vyskytuje na Slovensku prevažne v nížinách a výrazne je zastúpený najmä v dunajských lužných lesoch. Vysádza sa ako okrasný strom v parkoch. Je to drevina stĺpovitého rastu, odolná voči suchu a vhodná do úzkych priestorov.

9/9 Liquidambar styraciflua

Ambrovník styraxový

Ambrovník styraxový je veľmi obľúbený strom do verejných výsadieb. Vysádzame ho pre krásny tvar listov a ich nádherné jesenné sfarbenie - od tmavo purpurovej farby cez fialovo-hnedú, žltooranžovú až po šarlátovú a vínovo červenú. Tieto všetky farby listov možno na jeseň často nájsť na jedinom strome.

Videá

Pozrite si videá s našimi odborníkmi na zeleň

Prečo jeden strom stojí 700 €? Z čoho sa táto suma skladá a čo zahŕňa?

Náklady na výsadbu jedného vzrastlého stromu vrátane trojročnej povýsadbovej starostlivosti, predstavujú pre nás výdavok vo výške okolo 700 eur. Táto suma zahŕňa konkrétne nákup zavlažovacieho vaku a listnatého stromu s obvodom 22 – 24 cm, sadbový materiál, odbornú výsadbu, údržbu zálievkovej misy a zalievanie 3-5 krát za mesiac počas troch rokov.

Ako sa môžem do iniciatívy zapojiť nefinančne?

Do iniciatívy 10 000 stromov bude možné zapojiť sa i formou aktívnej účasti na výsadbe stromov. Kvôli epidemiologickej situácii sme žiaľ nemohli do výsadby na jeseň 2020 zapojiť dobrovoľníčky a dobrovoľníkov. Avšak veríme, že do výsadby tento rok sa už bude môcť zapojiť každý, kto bude mať chuť pomôcť zazelenať Bratislavu!

Je možné, aby bol darovaný strom vysadený na konkrétnom mieste, napríklad na obľúbenom mieste darcu alebo v okolí jeho domu?

Plochy vhodné na výsadbu vyberajú pracovníci Oddelenia tvorby mestskej zelene (krajinní architekti). Na sadenie vyberajú plochy, zohľadňujúce podzemné inžinierske siete a majetkové vzťahy, ktoré sa následne ponúknu darcom.

Je možné, aby si jednotlivec vysadil strom sám, namiesto toho, aby poslal príspevok za strom mestu?

V prípade, že ste vlastníkom pozemku, môžete si samozrejme na ňom vysadiť svoj strom. Na cudzích pozemkoch je možné sadiť stromy len so súhlasom vlastníka. Na mestských pozemkoch máme prioritu sadiť vzrastlé, niekoľkoročné stromy s obvodom kmeňa 22 – 24 cm. Takéto sadenice stromov vážia často i viac ako 150 kg, preto je manipulácia s nimi náročná a nechávame ju na odborného dodávateľa, ktorý sa stará o mestskú zeleň.

Kto rozhoduje o tom, kde sa aký druh stromu vysadí? Je možné si konkrétny druh stromu pri darovaní mestu ľubovoľne zvoliť?

Pre Bratislavu bolo krajinnými architektmi vybraných približne 40 rôznych druhov drevín. Každá lokalita určená na výsadbu stromov v danej mestskej časti má však iné krajinné a pôdne podmienky, ktoré sú individuálne vhodné pre rôzne druhy drevín, preto výber konkrétneho druhu stromu vhodný pre konkrétnu lokalitu nechávame na našich odborníkov zo sekcie životného prostredia.

Kto sa o novo zasadené stromy bude starať? Zabezpečí mesto, aby po zasadení nevyschli?

O všetky novovysadené stromy sa počas troch rokoch bude pravidelne starať mesto. Starostlivosť zahŕňa monitoring stavu zasadeného stromu, údržbu zálievkovej misy a pravidelnú závlahu 3 – 5 krát do mesiaca. Po troch rokoch by mal byť strom zakorenený natoľko, že už by mal prežiť bez ďalšej starostlivosti. V prípade, že zasadený strom vyschne, mesto je povinné ho nahradiť mimo vegetačného obdobia, teda na jar alebo na jeseň. Mnohé novovysadené stromy sa však sfarbia na jeseň do žltohneda, čím evokujú dojem, že sú vyschnuté. Nie je to však pravda, stromy sa tak sfarbujú preto, lebo sa pripravujú na vegetačný režim počas zimy.

Prečo mesto sadí nové stromy, namiesto toho, aby radšej investovalo do zvýšenej starostlivosti o tie existujúce?

Okrem toho, že sa hlavné mesto rozhodlo sadiť viac stromov, zároveň aj viac investuje do zvýšenej starostlivosti o existujúcu zeleň a to finančne, ako aj posilnením ľudských zdrojov na sekcii životného prostredia.